Tiempo de café..

...a moje skapínanie na nohy. A to fakt že fakt. Ale pekne poporiadku. Tento víkend, respektíve konkrétne 28. 5 sa v Kyjove konal turistický pochod s názvom Kyjovská padesátka. Ako tento názov napovedá, je nutno prejsť 50 kilometrov. No ďakujem pekne. Avšak organizátori mysleli aj na tých menej zdatných jedincov a tak bolo možné vybrať si z piatich trás. 10, 20, 27, 35 a 50 kilometrovej. Ja ako znalec svojich schopností som samozrejme volila trasu 10 kilometrovú. To som ale ešte netušila ako sa natiahne. A že sa natiahla. Ako správne turistky sme prišli LTT a tak sme nestihli kyvadlovú dopravu na miesto štartu nami zvolenej trasy. Takže päť kilometrov k tomuto miestu sme si pekne odšľapali. Už vtedy som tušila, že to neprežijem v zdraví, keďže slnko na nás pražilo a my sme si obuli skutočne "libovú" turistickú obuv. Tak sme ale došli až na pomyselný štart a zamierili po zelenej do hory. A do kopca. Pre mňa ako "invalida" skutočne skvelá trasa. Ale zatla som teda zu

Dnes bol fajn deň. Napriek kope roboty, z ktorej som si myslela, že ma porazí a keď ma neporazí tak ma je***. Ale čo narobím, však? Pôvodne som chcela tento článoček zaradiť do everyday pleasures, avšak...avšak. Myslím, že dve osôbky, ktoré mi dnes dobili baterky, si zaslúžia aj vlastný nadpis. Takže voilá.  Ako vždy, som lenivá písať nejaké dlhé elaboráty a predsa sa chcem podeliť. Okrem iného aj s  piesonkou , na ktorej si dovoľujem fičať v poslednej dobe. Mám totiž rada, keď moje životné obdobia sprevádza nejaký význačný song. Niečo čo podľa mňa proste zodpovedá, alebo nakopáva, či proste len dodáva nejakú tú nádej. Na lepší zajtrajšok. Keď odniekiaľ odchádzam, snažím sa po sebe niečo zanechať. Alebo si vziať len to najlepšie. A kedže teraz som sa znova rozhodla odísť, trochu sa vrátiť, možno vykročiť na nejakú novú cestu, nové dobrodružstvo...možno si pozriem nový kúsok sveta, alebo staronový, ale s novým pohľadom naň. Ktovie. Dnes to bolo trochu o lúčení, trochu o klábosení a

..alebo, občas jediné čo žena potrebuje, je kúpiť si nové topánky. Je to proste terapia a určite dokázaná americkými vedcami. A ja som sa rozhodla splniť si malú túžbu po istých teniskách. A tiež som samozrejme musela kúpiť také, do ktorých mi nenaprší (ak sa vám v hlave ozýva hlas nejakého rodiča, alebo starostlivej tety, tak je to v poriadku). Tak som si teda urobila radosť hneď dva krát. Dva dni po sebe. Jednu celkom premyslenú a druhú..trochu neočakávanú. Skoro akoby mi cvrnkli do nosa, za fajnovú cenu. A v očakávaní že čoskoro budem zase bez nejakého extra príjmu som po nich skočila...lebo ktovie kedy taká možnosť príde zas. Nom, dosť už bolo zbytočných slov, kochajte sa so mnou ^^

Tururu...som tu dnes zas, skôr akoby som sama očakávala. So sľúbenými fotkami zo zrazíku od zdroja iného než som ja, od Mattieho. Toho som nehanebne okradla a pridávam ich sem. Aby sme sa mohli kochať. Pustite si k tomu  piesonku.  Je fajnová.. HOCZ kreslené svetlom. Stále ma to fascinuje, že to ide, že a to dá, že na to netreba superschoposti a že som to zlvádla i ja. Primusi a primuska...hádajte kto je kto^^ Dreamteam. I solemnly swear... Čistý Nebelvír..fakt že fakt!

Tento víkend, respektíve jeho časť som strávila v Olomouci, alebo ako hoczáci hovoria, na Oxe. Niekomu by možno prišlo zbytočné vôbec sa niekam terigať, predsa len sú to asi tri hodiny aj s prestupmi a ísť tam z práce, unavená, len na jednu (nepohodlnú) noc...A predsa, mne sa to oplatí. Ani neviete ako.  Človek má totiž rôzne obdobia v živote. Niekedy je spokojný viac, inokedy menej. Ja mám teraz akurát to "menej" obdobie. Možno sa pýtate , prečo to proste nezmením a niečo s tým neurobím. Kým sa s tým však bude dať niečo reálne robiť chvíľku to trvá. No nič to nemení na tom, že mi z toho nie je moc dobre. A takýto víkend, alebo aspoň tých pár hodín zmeneného vzduchu pomáhajú. Nevyriešia síce nič, sú však fajn dobíjačom bateriek a pripomienkou, že na svete nie je len hrozne, že sú tu ľudia, čo vás vidia radi, máte si s nimi čo povedať a môžete byť sám sebou. Preto sa chcem poďakovať mojim drahým prítomným na tohtoročnom jarnom Oxe. A nie len im, ale aj tým, ktorí sú tu s