Tiempo de café..

Dnes som si urobila výnimočne veľkú radosť. Presnejšie vo veľkosti 40. A v podstate som si ju neurobila dnes, ale trochu skôr. Avšak dnes dorazila. A potešila. Len málo čo totiž poteší ženu viac ako nové topánky. To treba uznať. A keďže je zima a ja som si odmietla urobiť ďalšiu traumu pri nakupovaní čižiem, botičky som si prvý krát objednala cez internet. S malou dušičkou. Či sadne veľkosť a bude to vôbec dobré. Ale sú krásne, teplé a mám z nich radosť. Takže voilá everyday pleasures Nr.5.

Tento víkend žiadne everyday pleasures. Za prvé ich bolo viac a za druhé som nestíhala. A kto by aj stíhal, keď sa presúva z jednej republiky do druhej. Dôvod? Jednoduchý, Mikailin maturák. A tak som v piatok ráno nasadla na bus a hurá do Prahy. A odtiaľ na Ostrov. To je taká malá dedinka. Niekoľko kilometrov od Příbramu. Taká do ktorej idete ako na kraj sveta, taká kde ešte v zime sneží.  A radovať...no to sa dá z mnohých vecí. Napríklad z takého pekného výhľadu a slnečného dňa. A tiež z toho, že keď pozriete na fotku zdá sa vám, akoby ste ten autobus šoférovali. Čo na tom, že si nie je kam dať nohy, však? Príjemný úsmev obsluhy dokáže vynahradiť mnohé...Moja prvé kroky v Prahe mierili priamo do CrossCafe. Na to ma naučili moji drahí pražskí priatelia. Ale som spokojná. Dobrá káva a čerstvé ovocie vedia spraviť deň. No a potom sa už šlo k Mikaile. Tá potvorka sa fakt nerada fotí a tak som normálne bola nútená fotiť akurát tak všetko okolo a samozrejme samú seba. Čo si budeme kla

Napriek tomu, že dnešok nie je úplne ružový, i tak som sa rozhodla urobiť si radosť. Aspoň takú malú. A keďže slušne ujíždím na červených rúžoch a zajtra sa chystám trochu si spoločensky zadivočiť neodolala som a pri návšteve drogérky (za účelom nákupu WC gélu, ale to asi nikoho nezaujíma) som si kúpila túto fajnovečku. Ktorú teraz testujem. Kate 107-čka, najtmavší čo tam mali. Fajnovka...a po troch hodinách a jednom čaji stále drží..

Som členom fanklubu. Toho najúžasnejšie, toho najväčšieho, toho čo mi dal skvelých kamarátov, toho čo mi dal mnohé zážitky, toho, čo ma prinútil premýšľať. Celý deň som mala tak zvláštny pocit. Niečo sa dialo. Ale nevedela som prísť na to, čo to je. Najprv som si myslela, že je to len rozčarovaním z výplatnej pásky, ale, evidentne to nebolo ono.. Keď som zapla facebook a začali na mňa vyskakovať správy, z tých pochybnejších stránok, verila som že ide o hoax. Čo iné by to mohlo byť. Veď len nedávno sa na neho boli pozrieť moji priatelia. A predsa. Stále viac stránok, stále viac priateľov, stále viac zdrojov. Správa o jeho smrti sa šírila a stále šíri. Je zvláštne ako nás dokáže zasiahnuť niečo také. Veď, môže nám chýbať niekto koho sme ani nepoznali? Môže. Príde nám ľúto. Že ho už viac nebude..že ho už viac nebudeme počuť, nebudeme sa tešiť z jeho umenia. Že nádej že ožije naša obľúbená postava je nadobro preč... A tak sa lúčime. S človekom, pánom hercom, stvárniteľom toho ktor

Dnešné potešenie - LIČI! Jedno z mojich najobľúbenejších ovocí, obľúbená príchuť a vraj sa z neho nepriberá, no nekúp to! Hoci ho dlhšie šúpem než jem a na dôvažok sa mi v polovici prípadov podarí akurát tak zahryznúť do trpkastej chuti, aj tak naň nedám dopustiť. Občas vzduchu poľutujem tých čo ho musia oberať, ale ako sa hovorí, i ja chodím do práce a nikto ma nepoľutuje (no fajn, možno sa občas niekde posťažujem a dostane sa mi od mojich fajnových kamarátov pár skypeových hugovacích smajlíkov, ale pšššt!). Keď som sem šla pridávať fotenku, rozhodla som sa trochu pogoogliť, nech môžem ohurovať (aspoň samú seba) nejakými tými zaujímavosťami. Nevidalo. V mojom rodnom jazyku som sa  ničomu prevratnému nedopracovala a popravde sa mi takto z rána nechcelo lúštiť niečo v angličtine či v inom jazyku. Takže žiadna zaujímavosť nebude. Možno len toľko, že ak si ho teraz zasadíte tak sa nejakých plodov možno raz dočkajú aj vaše pravnúčence. Toto ovocíčko je ako korytnačka, dožíva sa aj 300

                              Dnešná radosť dňa - kalendáriky. Spomenula som si, že ich mám vo vrecku kabáta. Sú, ako inak mažoretkovské a tak potiahnem šnúru (zatiaľ krátku, ale who cares) denných radostí v mažo duchu. Včera to bolo DVD z 10. výročia. Dnes kalendáriky s avizovaným 15. výročím. A to je už čo povedať. Je to predsa ako celý život jedného teenegera a pre mňa, nuž pre mňa je to takmer celý život. Od malého šmatlavého dievčatka, ktoré nebolo možné zaradiť do choreografie, aby nevytŕčalo, cez hodiny, dni, týždne, roky driny, až po trénerku, choreografku a porotkyňu. Veľa sklamaní, ale omnoho viac splanených snov. A radosti. Tej o ktorú sa máte s kým podeliť. A tá je vždy niekoľkonásobne väčšia. Doslova eufória. Bolo toho za tie roky mnoho. Prvé víťazstvá, uvedomenie si, že aj človek z mini pidi mestečka môže niečo dosiahnuť, cez súťaže, spojené malíčky až..no až doteraz. Mažoretky mi dali všetko, čo sa dá od športu očakávať. Dokonca aj naplnenie starého známeho "Š

Každodenné radosti...čím iným by sa dalo začať, než mažoretkami. Tvoria súčasť môjho života už dlhé roky. A tak dnes pri upratovaní si v nočnom stolíku potešilo objavenie DVD-čka, z desiateho výročia. Chudák sa zapotilo koľko krát som ho popreklikávala a popozerala..takže, moja malá radosť dnešného dňa. Kordovánky a naše 10. výročie <3

1. Aj električky majú autoškolu, nie električkoškolu, ale autoškolu 2. Šoférujú ich ženy 3. Prevážajú sa v nich dvojníci vašich kamarátov, o ktorých ste si mysleli, že sa stratili v ničote (Malcolm, nepresťahoval si sa náhodou?^^) 4. Okrem električiek objavíte svoju skrytú vášeň v praní 5. Skrytá vášeň k žehleniu ostáva skrytá

1. Žlto-zelená MHD vám občas navodí pocit, že ste v Žiline. 2. Rýchlo sa naučíte pracovať s peniazmi, ľuďmi a kok-ehm-pacientmi. 3. Chlapík visiaci na budove a umývajúci okná nie je len výplod amerických filmov. 4. Bratislava je miesto, kde o pol jednej v noci stretnete na prechádzke dupotajúceho ježka...

1. Ranná MHD slúži (okrem presunu z bodu A do bodu B) na: urobenie si make-upu, učesanie sa, spanie, striekanie sa voňavkou, striekanie si deodorantu, 2. Poobedná MHD slúži na prenos nadrozmerných nákladov podrozmernými osobami a skenovanie vlastných očí apkou 3. Niet nad zápchy, hlavne keď s vami ide vodič potom ako s hnojom 4. Na "Miletičke" kúpite všetko: čerstvé, domáce, špeciality, zo severu, juhu, západu, severu, malé, veľké, gýčove a ešte viac gýčove... 5. Dva krát si rozmyslíte či pôjdete domov po tme pešo...predsa len, to pivo s kolegami by sa dalo odpustiť...

1. Nebude vám trvať ani týždeň a strete svoju prvú "celebritu". So psom (alebo menšou kravou) na prechádzke. A aby ste si zachovali pocit miestneho neočumujete, nepýtate si 10 autogramov ani nefotíte svojky. (ani ho chudáka ceľebritného nefotíte spoza rohu/kríku/whatever) 2. Keď idete ráno o siedmej po ulici, je možné že stretnete človeka ktorý si veselo vykračuje s hrnčekom kakaa. 3. Deti majú na všetko odpoveď: Mama: "Vyzerá to že bude pršať, čo budeme doma robiť?" Dievčatko (asi štvorročné): "Ja sa budem hrať s hračkami, čo budeš robiť ty, neviem." 4. Cheesecake ako dezert nemusí byť vždy cheesecake. môže to byť aj pena s ovocím.

1. Stálym zákazníkom sa môžete stať už pri druhej návšteve v reštaurácií 2. Radosť keď nájdete kratšiu cestu z bodu A do bodu B úplne svojpomocne nepozná hraníc (okrem plotu) 3. Knihy majú nožičky a schovávajú sa vám 4. Ak nemáte totú onú kartičku preveziete aj gate  5. Koláče zo svadby utužujú kolektív....kdekoľvek

1. Keď hľadáte zástavku, na ktorú by ste mali ísť, pravdepodobne nájdete inú. Avšak s rovnakou pravdepodobnosťou vám z nej pôjde ten spoj, ktorý potrebujete.  2. Ak si k vám (v tom zmienenom spoji) prisadne dôchodkyňa a počuje vás rozprávať o svadbe popraje mladomanželom všetko dobré. Hoci ich nikdy neuvidí a vás (pravdepodobne) tiež nie. 3. Ak ste päťročné dievčatko a v jednej ruke si nesiete plyšovú kačičku, je jasné že sa nemôžete v MHD d ržať! 4. Mávať na autobus nie je až taká hanba, ako to na prvý pohľad vyzerá. 5. Pavúky! Všade samé pavúky! Chcú aby som stepoval(a)!