Dnes bol fajn deň. Napriek kope roboty, z ktorej som si myslela, že ma porazí a keď ma neporazí tak ma je***. Ale čo narobím, však? Pôvodne som chcela tento článoček zaradiť do everyday pleasures, avšak...avšak. Myslím, že dve osôbky, ktoré mi dnes dobili baterky, si zaslúžia aj vlastný nadpis. Takže voilá.
Ako vždy, som lenivá písať nejaké dlhé elaboráty a predsa sa chcem podeliť. Okrem iného aj s piesonkou, na ktorej si dovoľujem fičať v poslednej dobe. Mám totiž rada, keď moje životné obdobia sprevádza nejaký význačný song. Niečo čo podľa mňa proste zodpovedá, alebo nakopáva, či proste len dodáva nejakú tú nádej. Na lepší zajtrajšok.
Keď odniekiaľ odchádzam, snažím sa po sebe niečo zanechať. Alebo si vziať len to najlepšie. A kedže teraz som sa znova rozhodla odísť, trochu sa vrátiť, možno vykročiť na nejakú novú cestu, nové dobrodružstvo...možno si pozriem nový kúsok sveta, alebo staronový, ale s novým pohľadom naň. Ktovie. Dnes to bolo trochu o lúčení, trochu o klábosení a najmä o smiechu. S nimi. S dvojicou ľudí, pri ktorých už dopredu viem, že nemá zmysel sa vôbec maľovať, lebo určite budem plakať od smiechu. Kolegyne v (ex)práci. Dominka a Dáška. Ich mená spolu vyslovujeme ako coca-cola. Jedným dychom a so smiechom. S tým hlavne. Tak som dnes s nimi vyrazila trochu do ulíc veľkomesta. Navštíviť prezidenta, sledovať nahé ženy, piť pivo, chodiť a vliezť do podniku, ktorý (aspoň mňa) prekvapil. Samozrejme, sa to nezaobišlo bez môjho mobilu a prinášam z dnešného príjemného večera aj pár (nekvalitných) fotiek.
A dievčatá..do skorého videnia ^^
Komentáre
Zverejnenie komentára