Objekt strážený hadmi #2

Tururu...som tu dnes zas, skôr akoby som sama očakávala. So sľúbenými fotkami zo zrazíku od zdroja iného než som ja, od Mattieho. Toho som nehanebne okradla a pridávam ich sem. Aby sme sa mohli kochať. Pustite si k tomu piesonku. Je fajnová..

HOCZ kreslené svetlom. Stále ma to fascinuje, že to ide, že a to dá, že na to netreba superschoposti a že som to zlvádla i ja.

Primusi a primuska...hádajte kto je kto^^

Dreamteam.

I solemnly swear...

Čistý Nebelvír..fakt že fakt!

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

...Always.

Som členom fanklubu. Toho najúžasnejšie, toho najväčšieho, toho čo mi dal skvelých kamarátov, toho čo mi dal mnohé zážitky, toho, čo ma prinútil premýšľať. Celý deň som mala tak zvláštny pocit. Niečo sa dialo. Ale nevedela som prísť na to, čo to je. Najprv som si myslela, že je to len rozčarovaním z výplatnej pásky, ale, evidentne to nebolo ono.. Keď som zapla facebook a začali na mňa vyskakovať správy, z tých pochybnejších stránok, verila som že ide o hoax. Čo iné by to mohlo byť. Veď len nedávno sa na neho boli pozrieť moji priatelia. A predsa. Stále viac stránok, stále viac priateľov, stále viac zdrojov. Správa o jeho smrti sa šírila a stále šíri. Je zvláštne ako nás dokáže zasiahnuť niečo také. Veď, môže nám chýbať niekto koho sme ani nepoznali? Môže. Príde nám ľúto. Že ho už viac nebude..že ho už viac nebudeme počuť, nebudeme sa tešiť z jeho umenia. Že nádej že ožije naša obľúbená postava je nadobro preč... A tak sa lúčime. S človekom, pánom hercom, stvárniteľom toho ktor

Čítať ďalej

Postrehy bratislavského cépečkára #5

1. Žlto-zelená MHD vám občas navodí pocit, že ste v Žiline. 2. Rýchlo sa naučíte pracovať s peniazmi, ľuďmi a kok-ehm-pacientmi. 3. Chlapík visiaci na budove a umývajúci okná nie je len výplod amerických filmov. 4. Bratislava je miesto, kde o pol jednej v noci stretnete na prechádzke dupotajúceho ježka...

Čítať ďalej

Pozor! Objekt strážený hadmi!

Tento víkend, respektíve jeho časť som strávila v Olomouci, alebo ako hoczáci hovoria, na Oxe. Niekomu by možno prišlo zbytočné vôbec sa niekam terigať, predsa len sú to asi tri hodiny aj s prestupmi a ísť tam z práce, unavená, len na jednu (nepohodlnú) noc...A predsa, mne sa to oplatí. Ani neviete ako. Človek má totiž rôzne obdobia v živote. Niekedy je spokojný viac, inokedy menej. Ja mám teraz akurát to "menej" obdobie. Možno sa pýtate , prečo to proste nezmením a niečo s tým neurobím. Kým sa s tým však bude dať niečo reálne robiť chvíľku to trvá. No nič to nemení na tom, že mi z toho nie je moc dobre. A takýto víkend, alebo aspoň tých pár hodín zmeneného vzduchu pomáhajú. Nevyriešia síce nič, sú však fajn dobíjačom bateriek a pripomienkou, že na svete nie je len hrozne, že sú tu ľudia, čo vás vidia radi, máte si s nimi čo povedať a môžete byť sám sebou. Preto sa chcem poďakovať mojim drahým prítomným na tohtoročnom jarnom Oxe. A nie len im, ale aj tým, ktorí sú tu s

Čítať ďalej

Tiempo de café..

Vyhľadávať v tomto blogu