...Always.

Som členom fanklubu. Toho najúžasnejšie, toho najväčšieho, toho čo mi dal skvelých kamarátov, toho čo mi dal mnohé zážitky, toho, čo ma prinútil premýšľať.

Celý deň som mala tak zvláštny pocit. Niečo sa dialo. Ale nevedela som prísť na to, čo to je. Najprv som si myslela, že je to len rozčarovaním z výplatnej pásky, ale, evidentne to nebolo ono..

Keď som zapla facebook a začali na mňa vyskakovať správy, z tých pochybnejších stránok, verila som že ide o hoax. Čo iné by to mohlo byť. Veď len nedávno sa na neho boli pozrieť moji priatelia. A predsa. Stále viac stránok, stále viac priateľov, stále viac zdrojov. Správa o jeho smrti sa šírila a stále šíri. Je zvláštne ako nás dokáže zasiahnuť niečo také. Veď, môže nám chýbať niekto koho sme ani nepoznali? Môže. Príde nám ľúto. Že ho už viac nebude..že ho už viac nebudeme počuť, nebudeme sa tešiť z jeho umenia. Že nádej že ožije naša obľúbená postava je nadobro preč...

A tak sa lúčime. S človekom, pánom hercom, stvárniteľom toho ktorého sme dlhé roky nenávideli a potom zase milovali. S mužom, ktorý mal neskutočný hlas. Taký ktorý sa vám chce počúvať. Odteraz už len vo filmoch. A asi si idem jeden rovno zapnúť...pretože, prečo nie. Na pamiatku. Z úcty. Pre spomienku. 

To on povedal výrok, podľa ktorého si predstavujem svoju starobu:

“When I'm 80 years old and sitting in my rocking chair, I'll be reading Harry Potter. And my family will say to me, 'After all this time?' And I will say, 'Always.”
-Alan Rickman

Raise your wands..

Odpočívaj v pokoji.

A ten zvláštny pocit dnes...asi sa týkal mojej milovanej babky, ktorá ma vychovala. Práve dnes ju odviezli do nemocnice. Život má zvláštny zmysel pre...