Preskočiť na hlavný obsah

Postrehy bratislavského cépečkára #1

1. Keď hľadáte zástavku, na ktorú by ste mali ísť, pravdepodobne nájdete inú. Avšak s rovnakou pravdepodobnosťou vám z nej pôjde ten spoj, ktorý potrebujete. 

2. Ak si k vám (v tom zmienenom spoji) prisadne dôchodkyňa a počuje vás rozprávať o svadbe popraje mladomanželom všetko dobré. Hoci ich nikdy neuvidí a vás (pravdepodobne) tiež nie.

3. Ak ste päťročné dievčatko a v jednej ruke si nesiete plyšovú kačičku, je jasné že sa nemôžete v MHD držať!

4. Mávať na autobus nie je až taká hanba, ako to na prvý pohľad vyzerá.


5. Pavúky! Všade samé pavúky! Chcú aby som stepoval(a)!

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Everyday pleasures (7)

..alebo, občas jediné čo žena potrebuje, je kúpiť si nové topánky. Je to proste terapia a určite dokázaná americkými vedcami. A ja som sa rozhodla splniť si malú túžbu po istých teniskách. A tiež som samozrejme musela kúpiť také, do ktorých mi nenaprší (ak sa vám v hlave ozýva hlas nejakého rodiča, alebo starostlivej tety, tak je to v poriadku). Tak som si teda urobila radosť hneď dva krát. Dva dni po sebe. Jednu celkom premyslenú a druhú..trochu neočakávanú. Skoro akoby mi cvrnkli do nosa, za fajnovú cenu. A v očakávaní že čoskoro budem zase bez nejakého extra príjmu som po nich skočila...lebo ktovie kedy taká možnosť príde zas. Nom, dosť už bolo zbytočných slov, kochajte sa so mnou ^^

Kyjovská padesátka..

...a moje skapínanie na nohy. A to fakt že fakt. Ale pekne poporiadku. Tento víkend, respektíve konkrétne 28. 5 sa v Kyjove konal turistický pochod s názvom Kyjovská padesátka. Ako tento názov napovedá, je nutno prejsť 50 kilometrov. No ďakujem pekne. Avšak organizátori mysleli aj na tých menej zdatných jedincov a tak bolo možné vybrať si z piatich trás. 10, 20, 27, 35 a 50 kilometrovej. Ja ako znalec svojich schopností som samozrejme volila trasu 10 kilometrovú. To som ale ešte netušila ako sa natiahne. A že sa natiahla. Ako správne turistky sme prišli LTT a tak sme nestihli kyvadlovú dopravu na miesto štartu nami zvolenej trasy. Takže päť kilometrov k tomuto miestu sme si pekne odšľapali. Už vtedy som tušila, že to neprežijem v zdraví, keďže slnko na nás pražilo a my sme si obuli skutočne "libovú" turistickú obuv. Tak sme ale došli až na pomyselný štart a zamierili po zelenej do hory. A do kopca. Pre mňa ako "invalida" skutočne skvelá trasa. Ale zatla som teda zu

...Always.

Som členom fanklubu. Toho najúžasnejšie, toho najväčšieho, toho čo mi dal skvelých kamarátov, toho čo mi dal mnohé zážitky, toho, čo ma prinútil premýšľať. Celý deň som mala tak zvláštny pocit. Niečo sa dialo. Ale nevedela som prísť na to, čo to je. Najprv som si myslela, že je to len rozčarovaním z výplatnej pásky, ale, evidentne to nebolo ono.. Keď som zapla facebook a začali na mňa vyskakovať správy, z tých pochybnejších stránok, verila som že ide o hoax. Čo iné by to mohlo byť. Veď len nedávno sa na neho boli pozrieť moji priatelia. A predsa. Stále viac stránok, stále viac priateľov, stále viac zdrojov. Správa o jeho smrti sa šírila a stále šíri. Je zvláštne ako nás dokáže zasiahnuť niečo také. Veď, môže nám chýbať niekto koho sme ani nepoznali? Môže. Príde nám ľúto. Že ho už viac nebude..že ho už viac nebudeme počuť, nebudeme sa tešiť z jeho umenia. Že nádej že ožije naša obľúbená postava je nadobro preč... A tak sa lúčime. S človekom, pánom hercom, stvárniteľom toho ktor