Postrehy bratislavského cépečkára #3

1. Nebude vám trvať ani týždeň a strete svoju prvú "celebritu". So psom (alebo menšou kravou) na prechádzke. A aby ste si zachovali pocit miestneho neočumujete, nepýtate si 10 autogramov ani nefotíte svojky. (ani ho chudáka ceľebritného nefotíte spoza rohu/kríku/whatever)

2. Keď idete ráno o siedmej po ulici, je možné že stretnete človeka ktorý si veselo vykračuje s hrnčekom kakaa.

3. Deti majú na všetko odpoveď:
Mama: "Vyzerá to že bude pršať, čo budeme doma robiť?"
Dievčatko (asi štvorročné): "Ja sa budem hrať s hračkami, čo budeš robiť ty, neviem."

4. Cheesecake ako dezert nemusí byť vždy cheesecake. môže to byť aj pena s ovocím.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Postrehy bratislavského cépečkára #6

1. Aj električky majú autoškolu, nie električkoškolu, ale autoškolu 2. Šoférujú ich ženy 3. Prevážajú sa v nich dvojníci vašich kamarátov, o ktorých ste si mysleli, že sa stratili v ničote (Malcolm, nepresťahoval si sa náhodou?^^) 4. Okrem električiek objavíte svoju skrytú vášeň v praní 5. Skrytá vášeň k žehleniu ostáva skrytá

Čítať ďalej

Everyday pleasures (5)

Dnes som si urobila výnimočne veľkú radosť. Presnejšie vo veľkosti 40. A v podstate som si ju neurobila dnes, ale trochu skôr. Avšak dnes dorazila. A potešila. Len málo čo totiž poteší ženu viac ako nové topánky. To treba uznať. A keďže je zima a ja som si odmietla urobiť ďalšiu traumu pri nakupovaní čižiem, botičky som si prvý krát objednala cez internet. S malou dušičkou. Či sadne veľkosť a bude to vôbec dobré. Ale sú krásne, teplé a mám z nich radosť. Takže voilá everyday pleasures Nr.5.

Čítať ďalej

Kyjovská padesátka..

...a moje skapínanie na nohy. A to fakt že fakt. Ale pekne poporiadku. Tento víkend, respektíve konkrétne 28. 5 sa v Kyjove konal turistický pochod s názvom Kyjovská padesátka. Ako tento názov napovedá, je nutno prejsť 50 kilometrov. No ďakujem pekne. Avšak organizátori mysleli aj na tých menej zdatných jedincov a tak bolo možné vybrať si z piatich trás. 10, 20, 27, 35 a 50 kilometrovej. Ja ako znalec svojich schopností som samozrejme volila trasu 10 kilometrovú. To som ale ešte netušila ako sa natiahne. A že sa natiahla. Ako správne turistky sme prišli LTT a tak sme nestihli kyvadlovú dopravu na miesto štartu nami zvolenej trasy. Takže päť kilometrov k tomuto miestu sme si pekne odšľapali. Už vtedy som tušila, že to neprežijem v zdraví, keďže slnko na nás pražilo a my sme si obuli skutočne "libovú" turistickú obuv. Tak sme ale došli až na pomyselný štart a zamierili po zelenej do hory. A do kopca. Pre mňa ako "invalida" skutočne skvelá trasa. Ale zatla som teda zu...

Čítať ďalej

Tiempo de café..

Vyhľadávať v tomto blogu