Lenivé prasiatko...

...Mirinda. To som presne ja. Lebo hoci si svoje každodenné radosti stále zbieram, nejak sa už neviem dokopať k tomu, aby som sa o ne podelila. Takže ostávajú mojimi súkromnými, čo je určite v mnohých prípad strááášna škoda. Dôvod ale prečo som započala svoj boj s lenivosťou, aspoň pre dnešný deň je jednoduchý. A celkom hmotný. Nie je ním nikto iný ako Sícušinka. Tá bojuje proti mojej lenivosti aj svojou super výzvou. Na tej sa ako zúčastňujem. Niekedy aktívnejšie inokedy menej, ale som rada, že aspoň niečo robím. Hoci moja výdrž a motivácia majú sinusoidný priebeh.

V poslednej dobe ma teší viacero vecí. A hlavne ľudí. Teší ma keď sa..tešia? Nevime či je to to správne slovo. Ale možno poznáte ten pocit, keď vám niekto povie, že ste to najlepšie prekvapenie čo kedy zažil. Alebo keď vás niekto proste objíma úprimne. Keď s niekým máte svoje malé tajomstvá. Tiež som vždy neskutočne pyšná na svojich priateľov. Na tých, ktorých nevidím celé týždne, niekedy aj mesiace, ale sadneme si spolu ku káve a rozprávame sa, akoby sme v rozhovore prestali včera. To je niečo neuveriteľné. Vždy sa pri tom usmievam ako taký pakoník.

Medzi moje každodenné radosti sa v posledných týždňoch zaradilo trhovisko. A to že musím cezeň prejsť vždy, keď chcem ísť do práce. Trhovisko je zvláštne miesto. Také, ktorým nechcete prejsť po tme. Ale vďaka tomu, že už je od rána do večera svetlo, dá sa to. Miesia sa tam vône, hlasy, národnosti. Ovocie, zelenina, kvetiny, oblečenie. Zoženiete skutočne kadečo. A hlavne čerstvé. Pri pohľade na ruky niektorých predávajúcich ste dokonca ochotní uveriť, že to sami vypestovali. A je to fajn. Hlavne ak sa snažíte okrem nejakého toho pohybu dostať do seba zdravé veci. A taká čerstvá zeleninka, či ovocíčko. Je to fajnové.

Okrem napchávania sa zeleninou a snaženia sa šľapať každý deň do schodov som si dala ešte jednu malú osobnú výzvu. Usmievať sa. Len tak. Proste uvoľniť trochu svaly tváre a usmievať sa na ľudí. Aj len tak. Nech si myslia čo chcú. Veď to mne môže byť v podstate jedno. A oni..no niekedy sa usmievajú späť. A to je fajn pocit. Takže ak to tu teraz vôbec niekto číta..skús to. Usmej sa. Na niekoho. Len tak. A daj vedieť čo sa stalo.

A teraz...pár fotočiek lvl mobil. Tak pardón za (ne)kvalitku.